Psychologické poradenstvo

Psychologické poradenstvo a diagnostika zamerané na riešenie pracovných a osobných problémov, ktoré by mohli ovplyvňovať pracovný proces, znižovať výkonnosť a efektívnosť práce. Cieľom je pomoc pri analýze a samotnom procese riešenia existujúcich problémov, tak aby bol človek schopný zapojiť sa plnohodnotným spôsobom do pracovného procesu, ako aj pracovať na ďalšom osobnostnom i profesijnom raste a tým napomohol k celkovému rozvoju a zvyšovaniu konkurencieschopnosti organizácie. Odborná psychologická pomoc sa zameriava na interpersonálne správanie a komunikáciu, schopnosť riešenia problémov, emocionálnu stabilitu, sebadôveru, primeranú sebaistotu, stabilný prejav a sebaovládanie, primerané emočné reagovanie na záťažové situácie.

Zvládanie záťažových situácií a intervencie

Zvládanie záťažových situácií a intervencie zamerané na:

schopnosť zvládať úlohy v časovom strese;
správne si definovať priority a rozvrhovať činnosti;
schopnosť pracovať s viacerými informáciami a úlohami naraz;
schopnosť udržať stabilitu výkonu;
schopnosť kontrolovať svoje emocionálne prejavy a správanie sa v strese a zvládnuť úlohy pod tlakom s dôrazom na kvalitu výkonu.

Tréning neefektívnych niekedy až problematicko - ofenzívnych komunikačných prejavov

Tréning neefektívnych niekedy až problematicko – ofenzívnych komunikačných prejavov prostredníctvom sociálno – psychologického programu „Sociálne hranice a hranice agresivity“. Cieľom programu je prehĺbenie uvedomenia v oblasti agresívnych, neprimeraných reakcií v sociálnom poli a ich prehodnotenie tak, aby boli adaptívnejšie a primeranejšie. Program pozostáva z ôsmich stretnutí. Dôraz je kladený na vhľad, uvedomenie si a pochopenie svojich interakcií s okolitým prostredím. Pri hĺbke uvedomenia úlohu zohrávajú schopnosti, zručnosti a osobnostné nastavenie klienta. Hlavným cieľom je následne aplikovať poznatky do reálneho života klienta a jeho fungovania pri každodenných povinnostiach.

Prevencia pred vznikom syndrómu vyhorenia, predovšetkým pri práci v dlhodobom strese

Čo je syndróm vyhorenia?

Je to stav citovej vyčerpanosti, ktorý sa prejavuje dlhodobým subdepresívnym ladením (Křivohlavý, 2001). Stretávame sa s ním vo všetkých subjektívne náročných povolaniach, kde výdaj preváži nad príjmom. V povolaniach, kde zažívame rad frustrácií – dokážeme menej než by sme chceli, v povolaniach, ktoré vyžadujú rýchle rozhodovanie a nezvratné činy. Pri dlhodobej záťaži je nutné mať dobré rodinné zázemie a aktívny odpočinok (Vymětal, 2003).

Všeobecný obraz symptómov vyhorenia sa prejavuje v štyroch rovinách:
Duševná (kognitívna): negatívny obraz vlastných schopností, strata záujmu o profesné témy, únik do fantázie, ťažkosti so sústredením pozornosti.

Citová: skľúčenosť, sebaľútosť, pocit bezmocnosti, nervozita, pocit nedostatku uznania. Telesná rovina: vegetatívne problémy (srdce, dýchanie, trávenie), zvýšená náchylnosť k chorobe, bolesti hlavy, svalové napätie, poruchy spánku, vysoký krvný tlak, rýchla unaviteľnosť.

Sociálna: oslabenie výchovnej angažovanosti, vyprchanie snahy pomáhať problémovým žiakom, obmedzenie kontaktov s kolegami, ale aj so žiakmi a rodičmi, pribúdanie konfliktov v súkromí a nedostatočná príprava na vyučovanie. Človek sa cíti vyčerpane duševne aj fyzicky. Má pocit beznádeje, bezmocnosti, radosť z práce vystrieda nechuť čokoľvek robiť.

Vyhorenie väčšinou nie je dôsledkom izolovaných traumatických zážitkov, ale prejavuje sa ako pomalé, vleklé psychické vyčerpanie a možno ho chápať ako dôsledok dlhodobého pôsobenia stresu a nevhodného vyrovnávania sa s telesnou aj psychickou záťažou (Křivohlavý, 2001).

Trvá niekoľko rokov a prebieha vo viacerých fázach:

Nadšenie.
Stagnácia.
Frustrácia.
Apatia.
Syndróm vyhorenia.

Štádium úplného vyčerpania (Henning, Keller, 1996).

Prevláda prevažne medzi pracovníkmi v pomáhajúcich profesiách a je definovaný ako syndróm emočného vyčerpania, depersonalizácie a pracovnej výkonnosti. Emočné vyčerpanie predstavuje stratu energie, fyzické a psychické vyčerpanie, objavuje sa pocit bezmocnosti a nepotrebnosti. Depersonalizácia sa prejavuje negatívnym postojom k ostatným, potrebou dištancovať sa od ostatných a podráždenosťou k druhým ľuďom. So zníženou pracovnou výkonnosťou sa môžeme stretnúť u ľudí, ktorí prežívajú pocit neschopnosti, majú nízke sebavedomie a sebaúctu (Maslach, Goldberg, 1998).

Tréning komunikačných zručností (verbálna, neverbálna komunikácia, efektívna komunikácia)

Ozrejmenie základných princípov efektívnej a asertívnej komunikácie. Naučiť sa z čoho pozostáva, identifikovať princípy a zásady efektívnej a asertívnej komunikácie. Nácviky komunikačných situácií. Komunikácia a komunikačné zručnosti v práci. Základy verbálnej a neverbálnej komunikácie. Odhadovanie gest, mimiky a postojov pri neverbálnej komunikácii. Argumentácia a presviedčania. Aktívne počúvanie a jeho prvky. Empatia a dôvera v komunikačnom vzťahu. Kontramanipulatívne techniky. Odstraňovanie komunikačných šumov. Typológia komunikačných partnerov. Postavenie efektnej a efektívnej komunikácie. Zvládanie konfliktných a stresových situácií.

Rozvoj zamestnancov a vedúcich pracovníkov

Rozvoj zamestnancov a vedúcich pracovníkov spojených s identifikáciou potrieb, slabých a silných stránok.