Čo je syndróm vyhorenia?
Je to stav citovej vyčerpanosti, ktorý sa prejavuje dlhodobým subdepresívnym ladením (Křivohlavý, 2001). Stretávame sa s ním vo všetkých subjektívne náročných povolaniach, kde výdaj preváži nad príjmom. V povolaniach, kde zažívame rad frustrácií – dokážeme menej než by sme chceli, v povolaniach, ktoré vyžadujú rýchle rozhodovanie a nezvratné činy. Pri dlhodobej záťaži je nutné mať dobré rodinné zázemie a aktívny odpočinok (Vymětal, 2003).
Všeobecný obraz symptómov vyhorenia sa prejavuje v štyroch rovinách:
Duševná (kognitívna): negatívny obraz vlastných schopností, strata záujmu o profesné témy, únik do fantázie, ťažkosti so sústredením pozornosti.
Citová: skľúčenosť, sebaľútosť, pocit bezmocnosti, nervozita, pocit nedostatku uznania. Telesná rovina: vegetatívne problémy (srdce, dýchanie, trávenie), zvýšená náchylnosť k chorobe, bolesti hlavy, svalové napätie, poruchy spánku, vysoký krvný tlak, rýchla unaviteľnosť.
Sociálna: oslabenie výchovnej angažovanosti, vyprchanie snahy pomáhať problémovým žiakom, obmedzenie kontaktov s kolegami, ale aj so žiakmi a rodičmi, pribúdanie konfliktov v súkromí a nedostatočná príprava na vyučovanie. Človek sa cíti vyčerpane duševne aj fyzicky. Má pocit beznádeje, bezmocnosti, radosť z práce vystrieda nechuť čokoľvek robiť.
Vyhorenie väčšinou nie je dôsledkom izolovaných traumatických zážitkov, ale prejavuje sa ako pomalé, vleklé psychické vyčerpanie a možno ho chápať ako dôsledok dlhodobého pôsobenia stresu a nevhodného vyrovnávania sa s telesnou aj psychickou záťažou (Křivohlavý, 2001).
Trvá niekoľko rokov a prebieha vo viacerých fázach:
1. Nadšenie.
2. Stagnácia.
3. Frustrácia.
4. Apatia.
5. Syndróm vyhorenia. Štádium úplného vyčerpania (Henning, Keller, 1996).
Prevláda prevažne medzi pracovníkmi v pomáhajúcich profesiách a je definovaný ako syndróm emočného vyčerpania, depersonalizácie a pracovnej výkonnosti. Emočné vyčerpanie predstavuje stratu energie, fyzické a psychické vyčerpanie, objavuje sa pocit bezmocnosti a nepotrebnosti. Depersonalizácia sa prejavuje negatívnym postojom k ostatným, potrebou dištancovať sa od ostatných a podráždenosťou k druhým ľuďom. So zníženou pracovnou výkonnosťou sa môžeme stretnúť u ľudí, ktorí prežívajú pocit neschopnosti, majú nízke sebavedomie a sebaúctu (Maslach, Goldberg, 1998).
